I.Subregionálny pretek 2002 z JN99PG - OM0C

   Po osudnom zaváhaní pred A1 kontestom, kedy sme sa na poslednú chvíľu rozhodli zmeniť naše súťažné QTH na Kubínskej Holi (JN99PG) za druhé (JN88RT) a pripravili sme sa o snáď najlepšie tropo podmienky za ostatné roky (OM3KHE na susednom kopci využili podmienky vinikajúco) sme sa rozhodli vyskúšať šťastie cez I.Subregionál 2002 opäť z Oravy. Malou komplikáciou bol výpadok Jara OM3TZZ, ktorý pre služobné povinnosti vypadol zo scenára. Tým pádom sme ostali len traja, Rišo OM2TW, Braňo OM2FY a Braňo OM6RU. Hladali sme ďalšieho operátora. Nakoniec som ukecal Joža OM3NA. Tým pádom bolo personálne zloženie jasné. Prípravy v plnom prúde boli komplikované mojou veľkou pracovnou zaneprázdnenosťou. Napriek tomu sme v piatok ráno vyrazili cez Levice smer Orava. Po príchode do Dolného Kubína sme konštatovali, že bude kosa. A bola. V polovici cesty na kótu sme už obuvali reťaze. Auto dostávalo zabrať. Do základného tábora vo výške 1046m n.m. sme dorazili okolo obeda. Evidentne sa ochladilo. Obloha bola síce krásne modrá ale mraky ženúce sa smerom zo západu neveštili nič dobré. Murphy začal úradovať v plnej paráde. Na ratraku ktorý nás mal odviesť na vrchol boli dva defekty. Okrem toho sa nesmel vyjsť na svah pred tým, kým neskončia s prevádzkou lyžiarske vleky. Náš priateľ Vašo zorganizoval náš odchod na 17.00 a tak sme sa dostali do mierneho sklzu. Plánovali sme totiž postaviť časť anténnych systémov už v piatok poobede. Namiesto toho sme sedeli v horskej chate. Na vrchol sme sa značne nervózni dostali až okolo 17.30 a okamžite sme začali s vybalovaním. S konštatovaním, že dnes už s anténami nič neurobíme sme po krátkej večeri začali chystať všetky pracoviská - v prízemí 2m a na poschodí 70cm a 23cm. Nakoľko sme išli v tejto konfigurácii po prvý krát, museli sme prispôsobovať dlžky koaxov miestnym podmienkam čo nás dosť zdržiavalo. Všetky antény sme ešte v ten večer poskladali a pripravili na inštaláciu na vrchole 20m vysokého stožiara. Malou komplikáciou bol fakt, že ešte počas Dňa rekordov VHF sme si pod turistickú chatku odložili 4m rúru, ktorú používame ako nosný stožiar na 2m. Problém bol v tom, že ležala pod 1,5m vrstvou snehu. Ako ranná rozcvička to nebolo zlé. O 8.00 však nadišiel asi najhorší moment víkendu (aspoň pre Braňa OM2FY a Riša OM2TW). Sedem (7) krutých hodín na stožiari v 20m výške v silnom vetri, pri teplotách pod bodom mrazu. Práca pozostávala z inštalácie všetkých oceľových konštrukcií na upevňovanie samotných antén, rotátorov, koaxiálnych a ovladacích káblov a nakoniec samotných antén. Tie pozostávali z 17.ele.F9FT/Tonna a 9-ele.F9FT/Tonna na 2m, 2 x 19-ele.F9FT/Tonna na 70cm a 35-ele.F9FT/Tonna na 23cm. Na prvý pohľad to nie je mnoho, avšak poveternostné podmienky nám inštaláciu veľmi sťažovali. Tesne pred začiatkom preteku sme zišli dolu zo stožiaru. Zapojili sme okamžite antény k pripravených pracoviskám postupne podľa dôležitosti. Pripojili sme obidve atnény na 2m a hneď sme začali s ladením. Pracoviská boli zapnuté (konce nažhavené) už od rána. Asi po minute ladenia sa bez akéhokoľvek sprievodného zvuku odmlčal jeden z dvoch PA na 2m s 4CX250. Tak to je rana pod pás od pána Murphyho. Po niekoľkých kontestoch bez akejkoľvek poruchy sa spoľahlivý PA smenil na neužitočnú kopu železa. Problém bol v zdroji pre G2. Z piatich zeneriek odišli tri. Na kopci je to neriešiteľný problém. Nakoľko celé pracovisko na 2m bolo prispôsobené na prácu s dvomi PA do dvoch smerov, museli sme okamžite prekáblovať všetko na jeden smer. Našťastie sme mali káble pripravené a tak sme asi s 30 minutovým zdržaním začali pretek v polovičnej konfigurácii. Nakoľko však vo vadnom PA bola aj celá ovládacia logika pre predzosiľňovač, nedal sa tento použiť. To je na tejto východne položenej kóte nezanedbateľný fakt. Pretek na 2m začal rozbiehať Jožo OM3NA, na 70cm Braňo OM2FY a 23cm pracovisko bolo obsadzované priebežne. Rišo OM2TW lietal medzi jednotlivými pracoviskami a nakoniec zakotvil pri rozobranom PA na 2m s hlavou v dlaniach. Postupne sme sa striedali na všetkých pracoviskách, avšak extrémna únava zo stavby antén sa začala prejavovať. S pribúdajúcimi minútami sa začalo zhoršovať počasie a čo bolo najhoršie, aj PSV na anténach. Druhý PA na 2m nám dával iba niečo vyše 300W výkonu, nakoľko PSV na bolo 2,5. 70 a 23 cm pásma boli na tom podobne. PA na 70cm sa začínal hriať a museli sme stiahnuť budenie. 23cm bolo v pohode, HT323 na konci mala veľkú rezervu. Okolo 22.00 sme už začali badať stratu smerovosti antén na 70 a 23cm. To, v akom stave boli antény sme sa len domnievali. O tomto čase sme spravili aj naše posledné spojenia na centimetroch. Dvojmeter ako tak išiel aj cez noc, ale bola to chudoba. V noci anténa postupne stratila smerovosť a "odzadu" počúvala lepšie ako pri priamom natočení na protistanicu. Nadránom, keď sme namerali na 2m PSV 4 a po východe slnka sme zistili skutočný stav našich antén, rozhodli sme sa skončit trápenie a zabaliť to. Vonku sa čerti ženili ale aj napriek tomu sme začali s deinštaláciou antén. Až po výstupe na stožiar sme na vlastné oči uvideli, do čoho sme vysielali (do snehovej gule pozn. OM3NA). Antény, stožiare a káble pokrývala miestami až 5cm vrstva inovate, ľadu a snehu nereagujúca na oklepanie. Opakoval sa scenár zo soboty akurát v opačnom poradí. Našťastie sme nedávali dolu oceľové konštrukcie. Počasie sa umúdrilo až okolo obeda, kedy sa oblačnosť roztrhala a vykuklo slniečko a my sme mohli spraviť zopár fotiek. Zbytok dňa sme strávili čakaním na ratrak - podaktorí vylihovaním, iní lyžovaním (podmienky na lyžovanie boli na rozdiel od tých na VKV výborné). Z kopca sme síce odchádzali zničení, ale zato máme ponaučenie do budúcna - nikdy sa netrepať na 1400m vysoký kopec v marci. Dopočutia v nasledujúcich VKV pretekoch sa teší tím OM0C.