Samuel Finley Breese Morse sa narodil 27. apríla 1791 v americkom Charlestonu v rodine protestantského kazateľa. Už od detstva dobre maľoval a preto sa venoval výtvarnému umeniu. Študoval na niekoľkých amerických univerzitách a svoje maliarske umenie si zdokonaľoval aj v Európe - vo Francúzsku, Anglicku a Taliansku.
Tvoril veľké plátna, maľoval portréty antických hrdinov i popredných osobností vtedajšej doby (napríklad generála Lafayetta) a postupne sa stal uznávaným maliarom, ktorý bol prijatý za člena americkej výtvarnej akadémie. Prvú cestu do Európy podnikol v dvadsiatich rokoch. V roku 1832, keď mal štyridsať rokov sa vracal z ďalšieho európskeho pobytu do Ameriky a práve táto cesta mala vplyv na jeho ďalší život.
Vtedy trvala plavba cez Atlantický oceán niekoľko týždňov, a tak sa cestujúci snažili si pobyt na palube lodi nejako spríjemniť. Na plachetnici Sully, na ktorej sa Morse vracal do Ameriky sa plavil akýsi Jackson, ktorý bol fyzik a tak predvádzal posádke a cestujúcim najrôznejšie zábavné hračky s elektrinou a s elektromagnetom. Morse jeho vystúpenia pozorne sledoval a začal o nich premýšľať. Magnetická sila elektriny ho natoľko zaujala, že sa k nej neustále vracal, i keď už bol profesorom maliarstva na univerzite v New Yorku a mal zamestnanie, ktoré nemalo s fyzikou nič spoločného. Pokúšal sa zostaviť elektromagnetický telegrafický prístroj. Pre túto myšlienku získal i jedného zo svojich žiakov, Alfreda Vaila, ktorý mu pomáhal, a jeho otec, továrnik, ho neskôr čiastočne podporoval.
Z maliarskeho stojanu, starých hodín a elektromagnetu zostavil Morse prvé zariadenie, ktoré po zapojení elektriny zaznamenávalo tužkou upevnenou ku kyvadlu hodiny na prúžok papieru znaky. Model tohoto primitívneho telegrafu Morse predviedol v budove newyorskej univerzity a jeho prvý telegram obsahoval tento text: "Úspešný pokus s telegrafom 4. septembra 1837" Ale veľkého ohlasu sa nedočkal. Pokus s prístrojom bol síce zaujímavý, ale ozývali sa i pochybnosti. Nedôveru vzbudzoval hlavne spôsob zaznamenávania vysielanej správy, ktorý sa zdal byť príliš zložitý. Morse pochopil, že jeho prístroj nie je príliš praktický a že musí vymyslieť predovšetkým jednoduchšiu sústavu znakov, ktoré by sa dali rýchlo a ľahko vysielať i prijímať. Na ďalšie zdokonalenie svojho prístroja však už nemal peniaze, pretože na predchádzajúci výskum minul skoro všetko, čo mal i čo si ako maliar zarobil. Mnohí známi pokladali jeho prácu skôr za bohémsku výstrednosť ako za vážnu vynálezcovskú činnosť.
Ďalším jeho problémom bol nedostatok širších fyzikálnych vlastností - bol to laik, hoci čiastočne poučený. Sklamanie mu prinášali správy o tom, že tých, čo sa snažili o predávanie správ po drôtoch je viac, a že niektorí európski vynálezci ho v mnohom dokonca predbehli. Veď nemecký fyzik S. T. Sömmering zostrojil prvý telegraf už pred rokmi a tiež baron P.L. Šilling z ruského generálneho štábu predviedol ihlový telegraf cárovi dávno pred ním, už v roku 1832. Angličan Charles Wheaststone, ktorý bol síce pôvodne výrobcom hudobných nástrojov a William Cook zostrojili v roku 1837 telegraf, ktorý sa dokonca začal používať v železničnej doprave medzi Paddingtonom a West-Draytonom. A niekoľko rokov pred nimi, v roku 1831, prišiel americký fyzik Joseph Henry s nápadom zvonkového telegrafu. Tým všetkým bol Morse síce sklamaný, ale napriek tomu neustále veril, že všetky doterajšie typy telegrafov - ihlové, optické, zvonkové, ručičkové a ďalšie - sa dajú zlepšovať, pretože majú mnoho nedostatkov a chýb. Pochopil, že sa musí sústrediť predovšetkým na hľadanie najlepšieho spôsobu prenášania telegrafických správ.
A to Morse nakoniec vyriešil, i keď bez pomoci profesora fyziky Josepha Henryho by sa mu to len ťažko podarilo. Henry bol pôvodom hodinár, ale postupne sa stal popredným a uznávaným americkým fyzikom, ktorý experimentoval s elektromagnetmi a v roku 1832 objavil samoindukciu. Za niekoľko rokov neskôr vymyslel a skonštruoval elektrické relé, ktoré veľkoryso ponúkol Morseovi k jeho pokusom. A práve relé bolo to, čo Morse potreboval. Uľahčilo mu totiž rýchle a jednoduché zaznamenávanie správ, ktoré zašifrovával do špeciálnej abecedy zostávajúcej z bodiek a čiarok a vyriešilo tak posledný veľký problém, nad ktorým tak dlho premýšľal.
Prísť s vynálezom je však jedna vec a jeho uplatnenie v praxi druhá, pretože okamžité využitie vynálezu nebýva ľahké. Morse sa o tom veľmi skoro presvedčil. Napriek tomu, že ponúkal svoj telegraf na viacerých miestach, dokonca i v niektorých európskych štátoch, nikde ho nechceli prijať. Jedni k nemu nemali dôveru, druhí nechceli na zavedenie telegrafických liniek uvolniť peniaze, iní nepochopili jeho prednosti a uspokojovali sa s doterajšími i keď nedokonalými typmi telegrafov.
Rozčarovaný Morse urobil posledný pokus o uplatnenie svojho vynálezu - požiadal o zavedenie telegrafu Kongres Spojených štátov amerických, ktorý jeho žiadosť o štátnu podporu na zriadenie telegrafnej linky prejednával v marci 1843. Bolo to búrlivé zasadanie, ktoré sa pretiahlo dlho do noci. Prvé hlasovanie skončilo nerozhodne, Morseho vynález mal svojich zástancov i odporcov. Až druhé kolo pomerom osemdesiat šesť proti osemdesiat hlasom rozhodlo o vydanie tridsať tisíc dolárov na vybudovanie prvej americkej telegrafnej linky, ktorá mala byť dlhá šesťdesiat štyri kilometrov a spojovať Washington a Baltimore. Drôty medzi týmito mestami sa viedli nie len po stĺpoch, ale boli zavesené i na stromoch a ako izolátory vtedy poslúžili pivné fľaše.
Telegrafná linka bola slávnostne uvedená do prevádzky 24. mája 1844. Morseho telegraf a spôsob predávania správ sústavou bodiek a čiarok sa rýchlo rozšírili po celom svete. A vzhľadom k tomu, že to bol najjednoduchší a najpraktickejší spôsob dorozumievania po drôte na veľké vzdialenosti, úplne vytlačil ostatné systémy a všeobecne sa uplatnil. Samuel Morse zomrel 2. apríla 1872, v dobe, keď sa jeho systém predávania správ uplatňoval už medzi stovkami a stovkami miest na svete. "Morseovku" alebo medzinárodnú Morseovu abecedu väčšina z nás pozná dôverne ešte i dnes, v dobe telefónov a internetu, z rôznych táborových súťaží a oddielových hier.